Rozhodcovské konanie

Medzi základné funkcie štátu, ktoré vykonáva na svojom zvrchovanom území, patrí výkon súdnej moci. Rozhodcovské konanie je inštitútom vymožiteľnosti práva, prostredníctvom ktorého dochádza k realizácii práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a predstavuje zákonnú alternatívu takéhoto súdneho konania s možnosťou rozhodovania tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych sporov. Cieľom stáleho rozhodcovského súdu je poskytnutie rýchlejšieho, efektívnejšieho a lacnejšieho postupu pri riešení občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov oproti konaniu pred súdmi.

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu vzniká na základe dohody zmluvných strán. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Forma rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky musí byť písomná. Nedodržanie písomnej formy má za následok jej neplatnosť. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy môže byť nahradené vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Návrh na začatie rozhodcovského konania musí obsahovať:

  1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
  2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
  4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
  5. návrh vo veci samej,
  6. podpis žalobcu.

Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, ak rozhoduje o veci samej, alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.

Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a obsahuje:

  1. označenie rozhodcovského súdu,
  2. mená a priezviská rozhodcov,
  3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom,
  4. miesto rozhodcovského konania (§ 23),
  5. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
  6. výrokovú časť,
  7. odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39),
  8. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a stáva právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, čo umožňuje oprávnenej strane okamžite pristúpiť k exekúcii svojho nároku. Na základe Zákona o rozhodcovskom konaní nie je proti rozhodcovskému rozsudku možné podať odvolanie.