Mediácia

Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

Základným predpokladom mediácie je vôľa a ochota strán, ktoré medzi sebou majú spor, aktívne hľadať spôsob jeho riešenia a urovnania. Môžu sa tak, za pomoci nestranného sprostredkovateľa, vyhnúť konaniu pred súdom. Právny poriadok SR upravuje osobitne mediáciu týkajúcu sa sporov vzniknutých z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných a pracovnoprávnych vzťahov a osobitne mediáciu v trestných veciach na základe Zákona o mediácií č. 420/2004 Z.z.

Doterajšia jediná metóda riešenia sporu súdnou cestou umožňovala začať riešiť spor podaním návrhu – žaloby a svoje právo si vysúdiť.

Je to metóda časovo zdĺhavejšia, procedurálne náročná, zahŕňajúca nemalé finančné náklady súvisiace s prípravou podania (často v súčinnosti s advokátom) a s uplatnením a vymožením práva.

Mnohým osobám v spore i samotné prostredie súdu a súdnej siene a prísna formálnosť súdneho procesu spôsobujú nepríjemné pocity a stiesnenosť.
Po vzniku konfliktu sa zhoršuje komunikácia oboch strán, zhoršuje sa kultivovanosť, strany menia obvyklú komunikáciu. Dostavujú sa sprievodné emócie z prežívania situácie a konflikt sa prehlbuje so všetkými škodlivými účinkami a dopadmi.

Existencia a tlak záťažovej situácie, v ktorej sa osoba nachádza, môže negatívne ovplyvniť i jej zdravotný stav a meniť v zložitých prípadoch i základné životné postoje. Vnútorné vysporiadanie sa s touto situáciou je veľmi náročné.

Iba včasné a bezodkladné riešenie konfliktu je účinnou cestou pre jeho zastavenie a účinné riešenie.

Mediácia ako metóda riešenia sporu je v porovnaní so súdnym konaním neporovnateľne pružnejšia a osobe v spore, ktorá iniciuje riešenie sporu mediáciou, nemá žiadnu z povinností, ktorú jej predpisuje formálne súdne konanie pre začatie riešenia sporu cestou súdu.

Ubúda spracovanie súdneho návrhu – žaloby, obstarávanie dôkazov, overovanie dokumentov, úhrada súdneho poplatku, i všetky ďalšie úkony, ktoré súvisia s kvalifikovaným súdnym návrhom.

Osoba v spore už po jednoduchom požiadaní mediátora o riešenie sporu a po vzniku dohody o čase a mieste mediačného sedenia, môže pocítiť zníženie napätia z konfliktnej situácie.

Mediátor je pritom schopný sprostredkovať vyriešenie sporu vo veľmi krátkom čase a v príjemnejšej atmosfére mediačnej miestnosti, ba i mimo svojej mediačnej miestnosti, v inom vhodnom prostredí, ak je to pre strany a mediátora vyhovujúce.

Súčasná platná právna úprava podporuje, aby účastník súdneho konania ukončil svoj spor prejednávaný súdom a vyriešil ho mediáciou.

Významne podporným pre vôľu strán mediovať spor je ustanovenie čl. III zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, ktorým sa dopĺňa § 11 odsekom 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Ustanovenie garantuje účastníkom súdneho konania vrátenie súdneho poplatku vo výške 90 % zaplateného súdneho poplatku, ak účastníci skončia konanie schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania.

Ak tieto okolnosti nastanú po začatí pojednávania, vráti sa im 50 % zo zaplateného poplatku.

Pri vyriešení časti sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v tejto veci.

Pre osoby v spore môžu byť práve tieto finančne motivujúce možnosti vyplývajúce z právnej úpravy, podnetné pre ich rozhodnutie právnu vec riešiť v mediačnom konaní.

Výkon činnosti mediátora je podľa § 4 ods. 1 zákona o mediácii podnikaním a mediátor má právo na odplatu za poskytnutie svojej služby. Cena za výkon činnosti mediátora sa stanovuje dohodou, ktorá vzniká medzi osobami zúčastnenými na mediácii a mediátorom.

Cena za služby mediátora sprostredkúvajúce uzavretie dohody o mediácii je v zásade finančne výhodná.