História a súčasnosť

Pri riešení sporov sa v staroveku ako aj v stredoveku uplatňovalo používanie nástrojov mediácie a rozhodcovského súdu o čom máme informácie z niektorých filozofických diel.

Z obdobia rannej Číny sa nám zachovali Konfuciove spisy, obsahujúce návody na riešenie konfliktných situácií, ktoré sa používajú skoro v nezmenej forme. Ako hlavný komponent sú aplikované v čínskom súdnom systéme doposiaľ.

Aj v starovekom Grécku bol uprednostňovaný pred súdnym riešením rozhodcovský súd, ktorý sa dá pokladať za predstupeň vo vývoji mediácie, ako metódy riešenia sporu. Na prelome storočí bol rozhodcovský súd zavedený ako povinná forma riešenia sporov strán. Funkcia rozhodcu bola ustanovovaná z úradnej moci a odmietnuť ju bolo možné iba pod podmienkou stratou cti.

Osoby vykonávajúce túto činnosť požívali plnú vážnosť, autoritu, boli bezúhonné a mali veľké životné skúsenosti. Túto činnosť mohli vykonávať iba osoby nad 60 rokov veku, takto to vyžadovali predpisy štátu.

Mimo rozhodcovského súdu mohli osoby v spore využiť činnosti súkromného rozhodcu a v odvolacej inštancii héliaie – ľudový súd.
V stredoveku sa mediácia výraznejšie aplikuje pri riešení trestných činov a postupne sa začína včleňovať do trestného konania v súvislostiach s náhradou škody medzi poškodeným a obvineným.

Pri spoločných stretnutiach medzi obvineným a pozostalými obete o podmienkach odškodnenia (náklady pohrebu, súdne poplatky a výživné a výchovné maloletých pozostalých obete) vznikala dohoda o spôsobe a rozsahu odškodnenia.

Jedným zo základných cieľov v dohode bolo nielen zmierenie strán, ale aj dohovor o neusilovaní sa o pomstu.

V súčasnosti sa mediáciou rieši v USA a Kanade 75 % zjavných konfliktov, z nich podľa štatistiky asi dve tretiny sa končia uzavretím mediačnej dohody.

V Európe je mediácia rozšírená najmä vo Francúzsku – ako mediačná služba pre francúzske súdy, v Nemecku a Veľkej Británii. Vo väčšine členských štátov upravujú mimosúdne riešenia sporov, ktoré súd zveruje tretej strane, všeobecné právne predpisy. Podpora mediácie v rámci týchto právnych úprav je rôznej intenzity, a to od možnosti použiť mediáciu ako mimosúdne riešenie sporov (napríklad v Belgicku a vo Francúzsku), cez nabádanie na jej použitie (v Španielsku, Taliansku, Švédsku, Anglicku, či Walese) až po zákonom stanovenú alebo sudcom uloženú povinnosť použiť najprv mediáciu ako mimosúdne riešenie sporov pred súdnym konaním (napríklad v Nemecku, Belgicku či Grécku). V jednotlivých krajinách praktizujúcich mediačnú metódu sa aplikovaná mediácia nevyužíva s rovnakou intenzitou v každej implementovanej oblasti, ale rozvíja sa rôzne vo väzbe na špecifickosť a osobitnosti podmienok. Napríklad Nórsko má vyše dvestoročnú tradíciu v mediácii zameranej na starostlivosť o maloletých. O veciach výchovy, výživy, styku s deťmi do 16 rokov rozhoduje komisia mediátorov. Iba v samotnom Osle sú tri mestské rodinné poradenské kancelárie, v ktorých kľúčovú úlohu popri psychológoch a sociálnych pracovníkoch zohrávajú mediátori.

Slovenská mediácia prešla krátkym obdobím, počas ktorého bol však jej vývin veľmi dynamický. Po overení v justičných podmienkach a vytvorení legislatívneho rámca zákonom č. 420/2004 Z.z., začína vnímateľnejšie pôsobiť v priestore, ktorý jej zákon vymedzil a napĺňa očakávané ciele.